„Smrt, smrt ukrutná,
kyselica nechutná.
Kyselicu zíme
a smrt utopíme…“
…také príznačné na obdobie, ktorým sme si so študentmi Via Humana všetci prešli. Po dvoch rokoch sa opať vynášala Morena. Keďže nás sprevádzalo celý týždeň škaredé počasie alebo mali študenti iný program, aktivita pripadla na stredu.
Zahraniční študenti boli omámení krásou našich krojov a akcii dodali radosť z poznávania nového.
Kopec srandy bolo aj pri obliekaní krojov – nejaký ten zablúdený špendlík alebo príliš stiahnutý rukávec, pripomenuli každoročné patálie pri obliekaní. 🙂
A tak sme Morenu v krojovanom sprievode priniesli k potoku neďaleko Baťáku. Našli sa medzi nami aj speváci a tak sme za zvukov krásnej Kaťuše a riekanky odpravadili Morenu do nenávratna.
Na spiatočnej ceste chlapci nastrihali zelené „halúzky“, ktoré dievčence ozdobili stužkami. Symbol jari sme priniesli na internát a odovzdali p. vedúcej internátu. Za prinesenie „létečka“, ktoré predstavuje nový život, sme dostali „oldomáš“. A po Skalickom trdelníku sa len zaprášilo!
Podľa slov zahraničných študentov sú obohatení o jeden super nezabudnuteľný zážitok, deň, na ktorí budú dlho spomínať. Tak, ako si naň spomínajú študenti, ktorí nám už „vyleteli“ do sveta. A nás veľmi teší, že sme im mohli spríjemniť čas a hlavne ukázať krásu našich krojov a zvykov. Tradície a zvyky treba udržiavať a preto si chráňme to, čo nám naše babky a dedovia zanechali.
Vychovávateľka Júlia Tokošová
