Pre mňa tento výlet znamenal veľa – SPLNENÝ SEN. Keďže mám načítaných veľa kníh (Tetovač z Auschwitzu, Mengeleho dievča, Konečná stanica Osvienčim, Osvienčimská uspávanka..) a napozeraných veľa filmov, (Posledný vlak, Pianista, Život je krásny, Collete, Správa…) tak to nebolo len o tom, že idem na výlet, ktorý sa realizoval v rámci školy, ale bol to výlet, ktorý zanechal v človeku stopu, nezabudnuteľný zážitok a spomienku, na to, o čom som len doteraz čítala medzi riadkami alebo pozerala vo filmoch a neverila som vlastným očiam a ušiam, čo čítam alebo pozerám… Ako to kedysi bolo, čo robili Nemci so Židmi, v akých neľudských podmienkach žili a čo s nimi robili. Prišla som na to miesto s tým, že viem o čom nám budú rozprávať. Prišla som sem, aby som videla všetko, čo sa tu dialo, keď som ja nebola na svete, ako tí nevinní ľudia trpeli počas toho ako sem boli privezení. Ako trpeli v zime, bez jedla a vody, pracovali až do vyčerpania (koľkokrát sa už ani do blokov alebo na apelplatz nevrátili, pretože zomierali od vyčerpania), v blokoch, v ktorých sa tlačilo aj 200 ľudí a trpelo vážnymi chorobami… Toto miesto si kladie veľmi veľa otázok… Prečo toto niekto robil? Prečo ubližovali toľkým ľudom? Prečo zabili nevinných ľudí, ktorí za nič nemôžu? Prečo robil Mengele pokusy na ľuďoch? A keď sa mu to nepodarilo tak ich zabil? Odpoveď sa už nikdy nedozvieme. Ako sme prešli bránou s nápisom PRÁCA OSLOBODZUJE, tak to vo mne vzbudilo spomienky na knihy, ktoré som prečítala. Striedali sa vo mne pocity strachu, bezmocnosti, beznádeje a smútku, čím všetkým si kedysi prešli tí nevinní ľudia. Hlavná otázka PREČO? mi kolovala stále hlavou. Najsilnejšie miesto z celej prehliadky bola plynová komora. Vošli sme dnu a stále som sa otáčala, či nás tu náhodou nezatvoria. Vtedy panoval vo mne strach a beznádej. Keď som videla ryhy v stenách od ľudí, čo tu kedysi na tomto mieste, kde sme teraz my stáli zomierali po nasypaní cyklónu B, vtedy ma prepadol ešte väčší strach a beznádej… Pre slabé povahy alebo ľudí, čo o tom aspoň niečo nečítali, to podľa mňa nebolo. Veľmi ťažký a silný zážitok to bol pre mňa, ale som rada, že som išla, spoznala a videla pravú tvár Osvienčimu, ako to kedysi bolo a čo sa tam dialo…
A teraz troška veselšia téma…
Hrad Wavel – krásna pamiatka, ktorá sa pýši v Krakove. Sprievodca vedel pekne o tom rozprávať a bolo to aj zaujímavé. Krakov je veľmi pekné mesto bohaté na históriu a pamiatky.
Tento výlet bol výborne organizovaný aj s troškou mojej pomoci. Výborná partia, ktorá sa vedela zabaviť, či už v autobuse alebo v hoteli. Máme veľa zážitkov, fotiek, nových priateľov a hlavne zážitkov, na ktoré budeme ešte veľmi dlho spomínať.
Michaela Škojecová, študentka odboru Služby v cestovnom ruchu
