1992 – Súkromná dievčenská odborná škola, Senica

Súkromná dievčenská odborná škola v Senici vznikla 1. septembra 1992. Sídlila na Štefánikovej 714 Senica. Vtedy bola jedinou súkromnou školou na Záhorí. Zriaďovateľkami boli Mgr. Dana Dorothea Mikulová a Gabriela Keherová. Otvoriť súkromnú školu sa rozhodli prakticky hneď po vyjdení zákona umožňujúceho zriaďovať cirkevné a súkromné školy. Ako škola alternatívna si stanovili ambície poskytovania kvalitnejšieho vzdelania. Školné bolo vyčíslené na 800 korún. Bolo investíciou do skvalitnenia výučby a vyrovnávalo skutočnosť, že Ministerstvo školstva dotovalo žiaka len dvadsiatimi percentami. Školné pokrývalo asi 1/3 prevádzkových nákladov. Zvyšok si museli zarobiť.

„Zmyslom výchovy je šťastie.“ – Motto

Práca s mládežou bola pre zriaďovateľky nielen koníčkom, ale aj povolaním. Mgr. Dana D. Mikulová vyštudovala pedagogiku ako vedecký smer, ten jej dal základ, na ktorom mohla stavať.

„Myšlienka je možno v človeku zakódovaná z čias štúdií. Už vtedy som chcela to, čo sa učím, realizovať v praxi.“ – Mgr. Dana D. Mikulová

Všetko, čo sa na vysokej škola naučila, začala vkladať do koncepcie školy.

Gabriela Keherová vychádzala zo skúseností z práce s učňami v OZETE Skalica. Riaditeľkou sa stala Mgr. Dana D. Mikulová.

„Začať nebolo vôbec jednoduché, neraz sme narazili na nepochopenie, alebo možno nedôveru k našej snahe ako niečomu novému.“ – Mgr. Dana D. Mikulová

Povolenie na otvorenie školy Ministerstvo školstva SR udelilo až po predložení koncepcie štúdia, ktorú schvaľoval Výskumný ústav pedagogický v Bratislave. Priestory pre školu sa podarilo získať v Agrostave v Senici. Nevyhnutné boli určité stavebné úpravy týchto priestorov, zariadenie školským nábytkom, ale aj vybavenie špeciálnych učební. Triedy vyzerali ako zborovne v iných školách. Z tabule sa neprášilo, pretože už vtedy škola nepoužívala kriedové tabule. V škole sa nepoužíval školský zvonec, čím sa odstránil rušivý element.

Študijné odbory sa koncipovali tak, aby bol vyzdvihnutý a využíval sa prirodzený vzťah dievčat k určitým profesiám – štúdium šité akoby priamo na mieru požiadavkám vtedajších rokov. Študentky si mohli zvoliť jeden z troch otváraných odborov: odbor služby a súkromné podnikanie so zameraním na odevníctvo, stravovanie, kozmetiku alebo marketing; odbor sociálna práca alebo služby v cestovnom ruchu (tento študijný odbor skoncipovala ako prvý krát na Slovensku riaditeľka Mgr. Dana D. Mikulová; nosnými predmetmi boli ekonomika CR, technika a riadenie CR, psychológia a spoločenský styk, geografia, dejiny kultúry, informatika, účtovníctvo, manažérstvo, sprievodcovská činnosť…). Všetky študijné odbory boli na 4 roky, končili maturitou. Absolventky školy mohli pokračovať v tzv. rozširujúcom štúdiu, užšie špecializovanom, napr. odevný design, hotelový management, alebo napr. sprievodcovská činnosť. Predmety špecifické len pre túto školu: základy ekológie, rodinná výchova, kozmetika a starostlivosť o telo, spoločenská výchova, výuka nemčiny a angličtiny. Prvoradým cieľom bolo pripraviť študentky ako stredné odborné kádre; cieľom mladého pedagogického kolektívu bolo vychovať z nich moderné ženy „do koča i do voza“, ktoré sa dokážu presadiť v dravých podmienkach spoločnosti. Tomuto cieľu boli prispôsobené aj učebné plány. Pamätalo sa v nich na aktívnu znalosť cudzích jazykov, ovládanie počítačov, no rovnako aj na starostlivosť o zovňajšok, osvojenie si spoločenského bontónu, či dokonca na jazdu na koni a tenis… Konečným cieľom vzdelávania bolo úspešné zvládnutie maturitných skúšok.

Od začiatku vzniku pôsobila škola aj ako centrum ďalšieho vzdelávania a poskytovala jazykové a rekvalifikačné kurzy. Uchádzačky o štúdium boli podrobené písomnej skúške zo slovenského jazyka a literatúry, psychologickému testu, ktorý mal pedagógom poskytnúť informácie o vzdelávateľnosti uchádzača o štúdium a jeho vlohách pre daný odbor. Do úvahy sa samozrejme brali výsledky zo základnej školy. 

Dievčatá študovali v špeciálne upravených učebniach a všade vládla priam rodinná atmosféra. Tvorivý duch nemizol ani po vyučovaní. Zo športových aktivít dievčatá cvičili pri hudbe, chodili na plaváreň a na klzisko. V lete jazdili na koníkoch. Dievčatá cvičili v zrkadlovej miestnosti jogu, aerobik, či kalanetiku, iné posilňovali, alebo sa zdokonaľovali v práci s počítačom. V učebni strojopisu vyrábala redakčná rada novovzniknutý časopis, o pár tried ďalej konverzovali v angličtine a taliančine. Učitelia si navzájom organizovali vzdelávacie kurzy, ktoré nielen rozširovali ich poznanie, ale súčasne stmeľovali zapálený pedagogický kolektív, ktorý ani v ťažkých ekonomických podmienkach nestrácal radosť z učiteľského poslania.

Dievčatá študovali v špeciálne upravených učebniach a všade vládla priam rodinná atmosféra. Tvorivý duch nemizol ani po vyučovaní. Zo športových aktivít dievčatá cvičili pri hudbe, chodili na plaváreň a na klzisko. V lete jazdili na koníkoch. Dievčatá cvičili v zrkadlovej miestnosti jogu, aerobik, či kalanetiku, iné posilňovali, alebo sa zdokonaľovali v práci s počítačom. V učebni strojopisu vyrábala redakčná rada novovzniknutý časopis, o pár tried ďalej konverzovali v angličtine a taliančine. Učitelia si navzájom organizovali vzdelávacie kurzy, ktoré nielen rozširovali ich poznanie, ale súčasne stmeľovali zapálený pedagogický kolektív, ktorý ani v ťažkých ekonomických podmienkach nestrácal radosť z učiteľského poslania.

Svojím štýlom zapadala škola do humanisticky orientovaných alternatív školstva, kde sa kládol akcent na človeka, jeho práva a rozvoj osobnosti. Veľký priestor ponechávali rozvoju fantázie, tvorivého myslenia, schopnosti vnímať a tvoriť krásu. Dievčatá boli vedené k zdravému sebavedomiu, ku konštruktívnej diskusii a schopnosti vyjadriť vlastný názor. Súčasne sa snažili posilňovať vzťah vzájomnej dôvery medzi učiteľom a študentom.  V prvom ročníku (1992/1993) otvorili tri triedy, v jednej triede 24 dievčat, spolu 72. V školskom roku 1993/1994 ich počet vzrástol na 144 dievčat.

Škola mala družobnú školu Bleibergquelle vo Velberte v Nemecku. V roku 1996 už škola naďalej nebola dievčenskou, prijali sa chlapci. V súvislosti s touto zmenou muselo prísť k zmene názvu na Súkromnú strednú odbornú školu HUMANUS VIA Senica.

„Názov Humanus Via vychádzal z filozofie školy a znamenal „cesta k ľudskosti“. Odvtedy už verejnosť školu poznala ako Humanusku.“ – Mgr. Dana Mikulová

Vychádzal napr. školský časopis Zelenáčik.

1998 – Súkromná stredná odborná škola HUMANUS VIA, Holíč, pobočka Senica

Študentské vyznanie: „Humanus Via – meno pre mladosť, je cesta ktorou kráčam a cítim, že šom zvaný hosť. Som ako plaché vtáča, čo v hniezde tuší úľavu, pod krídľom hľadá silu. Dnes mám len dušu túľavú a pre Vás túto chvíľu…“ – Zdenka Laciková

Škola začala existovať pod názvom Súkromná stredná odborná škola HUMANUS VIA Holíč a získala vhodné priestory na rozvíjanie v meste Holíč na adrese Moyzesova 27, v budove bývalého internátu SPŠ Holíč.

Súčasne fungovala aj pobočka v Senici na ulici Hollého 750

„Každý človek je niečím výnimočný, len treba tú výnimočnosť nájst“. – Motto

Hlavnou metódou práce bola metóda prostredníctvom úspechu, metóda, ktorá zohľadňuje osobnosť študenta, spríjemňuje a uľahčuje vyučovanie a povzbudzuje ctižiadosť každého študenta. Smerovala študenta k vytýčenému cieľu: výkonný, šťastný a duchovné hodnoty vyznávajúci človek.

Filozofia: učiť človeka byť človekom; výchova orientovaná na pozitívne ľudské hodnoty; výchova k čistému svedomiu, ktoré sa snaží o dobro a jeho podstatou je láska; vedieť sa správať a konať tak, aby sa neubližovalo druhým ani sebe; rovnocennosť výchovnej  a rozvíjajúcej funkcie školy s jej vzdelávacou funkciou, ktorá je zameraná aj na výkony.

Kvalitné vzdelávanie potvrdila i spoločnosť International Education Society, ktorá certifikuje jednotlivé vzdelávacie subjekty. Certifikáciou získala škola právo vydávať svojim absolventom medzinárodný certifikát, ktorý dokazuje, že absolvent získal kvalitné vzdelanie, ktoré je porovnateľné s európskymi pomermi.

Škola spolupracovala s nemeckými školami v Guzenhausene a Velberte. 

Usporadúvali sa stretnutia so známymi osobnosťami, lyžiarske výcviky, poznávacie zájazdy po Slovensku a západnej Európe. Samozrejmosťou bol internet v odpoludňajších a večerných hodinách. Študenti sa venovali krúžkom (literárny, dramatický, šachový, kondičného posilňovania, aerobiku, historického šermu…) 

Od 1. septembra 1999 sa študenti mohli vzdelávať v Súkromnej jazykovej škole zriadenej ako súčasť školy. Ponúkala intenzívne štúdium anglického, nemeckého alebo francúzskeho jazyka, jazykovú prípravu na študijný pobyt v zahraničí, ako aj možnosť zvýšiť svoju cenu na trhu práce dobrou znalosťou jazyka.

Počnúc r. 2001 sa tradíciou stala slávnosť letného slnovratu študentov 2. ročníka. Oslavy letného slnovratu boli plné hier, tanca a dobrej zábavy. Študenti sa v pestrých krojoch zoradili do sprievodu, aby sa vydali ulicami mesta a „dali na známosť“ a zároveň takto pozvali občanov na slávnosť. Využívali motívy z histórie Holíča, najmä postavu Márie Terézie a ľudových zvykov. Bola to netradičná forma prezentácie učiva, ktoré bolo súčasťou učebných osnov dejepisu. 

Študentov odboru služby v cestovnom ruchu bolo možné vidieť pri rôznych kultúrnych vystúpeniach, animačných službách, pri sprievodcovaní na kultúrnych pamiatkach v Holíči, Skalici, na veľtrhoch cestovného ruchu, pri organizácii konferencií, či na potulkách po Slovensku, strednej a západnej Európe.

Študenti začali brigádovať ako sprievodcovia po pamiatkach v Holíči a v Skalici. V roku 2002 škola vzdelávala cca 250 študentov.

Počas 10 rokov fungovania vytvorila škola výchovno-vzdelávací program s atraktívnymi a žiadanými študijnými odbormi a mimoškolskou činnosťou tak, aby sa postupne stala centrom výchovy, vzdelávania a kultúry.

Študijné odbory, ktoré sa vyučovali v rámci 4-ročného štúdia: služby a súkromné podnikanie so zameraním na hotelierstvo / ekonomika a prevádzka odievania / marketing; služby v cestovnom ruchu s rozšírenou výučbou cudzích jazykov; obchodné a informačné služby so zameraním na medzinárodné obchodné vzťahy / riadenie podniku / informatika a informačné systémy.

Študijné odbory, ktoré sa vyučovali v rámci pomaturitného 2-ročného štúdia: služby v cestovnom ruchu; sociálno-právna činnosť. Škola získala akreditáciu pre vykonávanie rekvalifikačných kurzov: informačné technológie, základy práce s osobným počítačom, moderný sekretár, súkromný podnikateľ, podnikanie v cestovnom ruchu, guvernantka, úspešný manažér, účtovník, kuchár – kuchárka, servírka – čašník, krajčírka – šička.

Domov mládeže sídlil v škole a mal kapacitu ubytovania 60 ľudí. Ubytovanie bolo bezplatné. O program sa starali 4 vychovávatelia. Od decembra 2003 sa tradíciou stali aj animačné aktivity v podobe adventných dielní pre deti. Táto aktivita si našla množstvo záujemcov. Deti sa tu mohli nielen zabaviť, ale sa aj mnohému priučiť a na záver si so sebou odniesť vlastnoručne zhotovený výrobok ako pamiatku a ocenenie za svoju zručnosť aj výučný list. Od 1. januára 2004 sa otvorilo Súkromné školské stredisko záujmovej činnosti ako súčasť školy.

„Podať ruku mladým ľuďom, naplniť ju láskou, porozumením, pozornosťou, záujmom a ukázať im hodnotu správne využitého času.“ – Motto strediska

Vychádzal napr. školský časopis Abraxas.

V roku 2005 sa otvorilo nové školské stravovacie zariadenie. Klasický systém stravovania bol pre študentov nevyhovujúci. Preto sa zmodernizoval tak, aby to vyhovovalo novým trendom po hygienickej a estetickej stránke i novej technológii prípravy jedál. 

Veľký význam sa kládol na zvládnutie informačno-komunikačných technológií. Bolo zriadené akreditované testovacie centrum ECDL /European computer driving licence/. Vzniklo tak Centrum celoživotného vzdelávania Via Humana s cieľom poskytovať širokej verejnosti, rôznym cieľovým skupinám služby v oblasti informačno-komunikačných technológií.

2006 – Súkromná stredná odborná škola VIA HUMANA, Mallého 2 Skalica

Škola premiestnila svoje pôsobenie do mesta Skalica, kde ju môžeme doteraz nájsť v budove, ktorú zdieľa so základnou školou na ulici Mallého 2.

Spolu so zmenou sídla prišlo aj k rebrandu a škola sa premenovala na Súkromnú strednú odbornú školu VIA HUMANA Skalica. Študijné odbory vyučované v škole: služby v cestovnom ruchu; služby a súkromné podnikanie so zameraním na marketing; výživa a šport so športovou prípravou na hokej, futbal, tanec, aerobic, fitnes; informatika a informačné systémy – odbor obchodné a informačné služby; medzinárodné obchodné vzťahy – odbor obchodné a informačné služby; služby a súkromné podnikanie so zameraním na hotelierstvo.

„Moderná škola – výnimočný študent.“ /Motto/

„VIA HUMANA už nie je dievča, čo sníva svoj sen.

Už to nie je ani mladá žena, čo bojuje s veternými mlynmi.

VIA HUMANA je dáma, čo si zaslúži úctu, obdiv a uznanie.“

/Elena Baumgartnerová, kolegyňa/

Vychádzali školské časopisy FUNNY, Why not?, Backpack, HUMAN.

2023 – Súkromná stredná odborná škola VIA HUMANA, Kráľovská 11 Skalica

Škola sa presťahovala do útulných pekných priestorov na Kráľovskej 11 v Skalici. Nový začiatok, motivácia, ale stále prítomné heslo „moderná škola – výnimočný študent“ s cieľom dokázať, že budúcnosť je vzdelanie – budúcnosť je Via Humana. A záväzok a zároveň motto? „Každý študent je niečím výnimočný, len treba tú výnimočnosť nájsť“. Riaditeľom je Mgr. Tomáš Mikula.