ODHALENIE PAMÄTNÍKA JÁNA HAVLÍKA „SVEDOMIE“

Vďaka neúnavnej iniciatíve a obetavosti našej zriaďovateľky Dany Dorothey Mikulovej sa v Skalici na Kráľovskej 1 uskutočnilo 30. augusta 2025 slávnostné odhalenie pamätníka blahoslaveného Jána Havlíka „Svedomie“, ktoré zastrešilo naše Občianske združenie Bez predsudkov k ľudskosti.
Slávnosť sa konala pri príležitosti prvého výročia jeho blahorečenia. Po svätej omši pamätník odhalili Dana Dorothea Mikulová, arcibiskup Mons. Stanislav Zvolenský, provinciál Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Tomáš Brezáni.
Autorkou diela je nevidiaca sochárka Marianna Jánošíková-Machalová z Valašského Meziříčí. Pamätník nesie hlboký duchovný i umelecký odkaz. Jeho názov „Svedomie“ pripomína vernosť, pravdu a odvahu Jána Havlíka, ktorý zostal pevný vo viere až do poslednej chvíle svojho života.

Za vznik a realizáciu pamätníka patrí poďakovanie všetkým dobrodincom. Osobitne patrí vďaka pani Danke Mikulovej, ktorá s láskou pripravila a zorganizovala toto významné podujatie, ako aj pani Anne Dobruckej, Izabele Konerackej a Kataríne Ondrušovej za ich nezištnú podporu. Poďakovanie patrí aj pani primátorke a poslancom mesta Skalica, ktorí podporili umiestnenie pamätníka na dôstojné miesto, a osobitne pani Veronike Buc, vicežupanke a poslankyni MsZ v Skalici, ktorá sa s hlbokým porozumením pridala k odkazu blahoslaveného Jána Havlíka.

SVEDOMIE AKO ODKAZ PRE DNEŠOK

Odhalenie pamätníka spojilo duchovný a kultúrny rozmer. Prinieslo posolstvo aktuálne aj dnes: svedomie a odvaha stáť za vierou, pravdou a čestným životom nikdy nezostanú bez odozvy.
Zaznela aj prosba, aby každý človek mohol slobodne plniť sny svojho srdca, aby svedomie viedlo národ k pokoju a aby sa temné časy utrpenia už nikdy nevrátili.

Skalica, už máš svoje krídla,
vynes nás na nich k nebesám. Vypros nám iskru do kadidla,
aby nik nebol v duši sám. Aj tvoje ulice sú navždy sväté,
lebo tu verný martýr Ján
kráčal v 7-bolestnej vete,
vytryskla láska z Božích rán. Srdiečko, drahé Božské Srdce,
objalo Janka do náruče,
spievajte zvony Záhoria. Pochválený buď Ježiš Kristus!
Len smelo tichý pútnik pristúp
a otvor srdce dokorán!
Autor: Jozef Tomášik

Pozývame vás, aby ste sa stali súčasťou tohto diela. Svojím finančným príspevkom, modlitbou alebo len otvoreným srdcom môžete pomôcť budovať niečo, čo presahuje nás všetkých. Okolo Jankovho príbehu sa rodí spoločenstvo – rodina ľudí túžiacich po pravde, čistote a vernosti svedomiu.

Každý, aj ten najmenší dar, pomôže uchovať odkaz pre ďalšie generácie.
Občianske združenie Bez predsudkov k ľudskosti
Mallého 2, 909 01 Skalica
IČO: 42156548
DIČ: 2022998439
IBAN: SK77 0200 0000 0026 1406 4753.

Ďakujeme vám zo srdca. ❤️

PAMÄTNÍK JÁNA HAVLÍKA – PRÍBEH VIERY, SVEDOMIA A NÁDEJE

Miesto, ktoré bude hovoriť k srdcu. Miesto, kde si pripomenieme silu odvahy, čistoty a viery. Miesto, ktoré bude niesť odkaz blahoslaveného Jána Havlíka.

31. augusta 2025 uplynul presne rok od chvíle, keď Slovensko prijalo medzi blahoslavených Jána Havlíka – mladého seminaristu Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorý v časoch tvrdého prenasledovania v 50. rokoch minulého storočia nezaprel ani svoju vieru, ani svoje svedomie – celý príbeh blahoslaveného Jána Havlíka.

Pri tejto výnimočnej príležitosti vytvárame pamätník. Miesto, ktoré bude uchovávať odkaz jeho života – nie ako relikviu minulosti, ale ako živú výzvu pre dnešok. Miesto stíšenia, povzbudenia a novej nádeje.

Pamätník nie je určený len veriacim – je otvorený každému, kto hľadá pravdu, odvahu a inšpiráciu k životu podľa svedomia.

PRÍBEH, KTORÝ STOJÍ ZA VZNIKOM TOHTO PAMÄTNÍKA

Každý z nás si píšeme svoj príbeh, niekedy sa prekrývajú, niekedy sú spojené s inými, ktorí nás ovplyvnili. Ján Havlík bol jedným z tých, ktorých príbeh má hlboký význam pre mnohých z nás.

Za týmto pamätníkom nestojí len história, ale aj živý príbeh. Príbeh ženy, ktorá ho, neuvedomujúc si to, nosila v srdci celé desaťročia. Príbeh Danky z Duboviec.

Niektoré cesty si človek nevyberá – ony si vyberú jeho. A niekedy je to volanie v srdci, ktoré mu ukáže, kde je jeho miesto. Danka už ako dieťa vnímala, že svet nie je vždy spravodlivý. Skoro spoznala, že sa deje niečo zlé – že pravda býva potláčaná, že čestní ľudia trpia a zlo sa neraz tvári ako víťaz. Hlavne keď so svojou maminkou navštevovala rodinu Janka Havlíka. Ako malé dievča zažila chvíle, ktorým vtedy ešte celkom nechápala, ale ktoré jej poznačili srdce.

Bola najmladšou družičkou na Jankovom pohrebe, oblečenou v bielych šatách – možno symbolicky spojená s čistotou a vernosťou, ktoré Janko predstavoval. Vtedy ešte netušila, akú stopu tento okamih zanechá v jej živote, netušila, že v pohrebnom tichu a bolesti sa rodí puto, ktoré ju bude sprevádzať celý život.

So svojou maminkou navštevovala Jankovu rodinu. Počúvala rozhovory s jeho mamkou, tetou Justínou – potichu, opatrne, v dobe, keď pravda musela mlčať. Toto obdobie nazývala “šušušu”. Hoci ako dieťa nerozumela všetkému, v jej srdci sa usídlilo vedomie, že pravda je krehká – a preto vzácna.

Ján bol nespravodlivo väznený, mučený, až napokon zomrel ako nepriateľ režimu. No jeho svedomie zostalo čisté. Keď si neskôr Danka prečítala slová: „Riadil som sa podľa svojho svedomia,” pochopila ich silu naplno.

Roky prešli. Danka sa stala starostkou svojej obce. Vedela, že ľudia potrebujú nové cesty, vodovod, rozvoj, stavebné pozemky. Ale jej srdce nieslo aj inú túžbu: priniesť svojej komunite nielen vodu pre telo, ale aj živú vodu pre dušu. Preto sa rozhodla, že okrem bežných projektov ponúkne ľuďom aj svedectvo viery a odvahy prostredníctvom životného príbehu rodáka Jána Havlíka.

Na tejto ceste nezostala sama. Predovšetkým pri Danke stála verná Katka, tiež z Duboviec – spolupracovníčka a priateľka, s ktorou zorganizovali sériu podujatí: výstavy, konferencie, modlitby i spomienky, ktoré približovali Jankov život širokej verejnosti. Každý obraz, každé slovo, každá pieseň niesli posolstvo: Janko nie je zabudnutý, je živým príkladom pre dnešok.

Obe ženy svojím prístupom ukázali, že hodnoty môžu spájať ľudí z rôznych oblastí života. Okolo Janka začala vyrastať veľká duchovná rodina – spoločenstvo úžasných, láskavých a múdrych ľudí, na čele s členmi Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul, ku ktorým Janko patril.

Cesta však nebola jednoduchá. Popri pochopení sa stretávali aj s výsmechom, odmietaním, iróniou. No vždy, keď prišla chvíľa ťažkosti, spomenuli si na Janka, ktorý trpel v tichosti väzníc a predsa nezaprel pravdu a vieru. A povedali si: Ak on vytrval, vytrváme aj my.

Úsilie sa vyplatilo – 31. augusta 2024 bol Ján Havlík vyhlásený za blahoslaveného. Svätý Otec František to oznámil svetu zo svojho povestného balkóna. Slzy dojatia sa spojili s modlitbou vďaky. Jánov príbeh už nebol len spomienkou. Slovensko prijalo nového orodovníka.

Keď sa blížilo prvé výročie jeho blahorečenia, Danka vedela, že nestačí len spomínať. Túžila vytvoriť trvalý znak vďaky – miesto, kde sa môže človek zastaviť, premýšľať.

Opäť nezostala osamotená. Stretla Veroniku, zanietenú dušu zo Skalice, ktorá túto víziu s veľkým pochopením a srdcom podporila. Na spoluprácu prizvali aj Annu, architektku z Nitry – vnímavú osobnosť s citom pre krásu i symboliku. Spolu hľadali vhodné miesto. Našli ho v historickej časti Skalice, v meste, kde Janko prežil svoje posledné chvíle. Chýbala už len posledná skladačka: umelec, ktorý by vedel zachytiť jeho životnú púť.

A napokon sa objavila ďalšia žena. Zdanlivo náhodou, no s pocitom istoty – Danka objavila umelkyňu Mariannu z Valašského Meziříčí. Nevidomú sochárku, ktorá vidí svet srdcom. Marianny sa hlboko dotkol Jankov príbeh a s pokorou navrhla pamätník v tvare krídiel – symbol slobody, viery a víťazstva ducha.

Dankinou túžbou je, aby pamätník poskytoval silné posolstvo o sile viery a inšpiráciu k zamysleniu nad vlastnými hodnotami, odvahou a slobodou v každodennom živote.

Nezáleží na tom, z akého prostredia alebo presvedčenia človek prichádza – pamätník je otvorený každému, kto cíti potrebu stíšiť sa, hľadať zmysel života alebo si uctiť silu ľudského ducha.

Pamätník je umiestnený v historickej časti Skalice – meste dejiska Jánovej smrti.

Finálna podoba pamätníka je výsledkom umeleckej tvorby sochárky.

Jeho podoba je silná a symbolická: dve bronzové krídla – jedno zlomené, druhé vztýčené – spojené reťazou. Vyjadrujú slobodu, duchovný vzlet, ale aj útlak. Reťaz nesie tri tabuľky: slovo svedomie a dve väzenské čísla, pripomínajúce Jankove odsúdenia za pravdu a vieru.

Pamätník stelesňuje človeka zlomeného zvonka, no nie zvnútra. Vyvoláva túžbu po vzlete, symbolizuje ducha, ktorý zostal nezlomený. Má vyvolať vnútorný pohyb a reflexiu v človeku čeliacemu tlaku dnešnej doby.

Tento pamätník nie je len umeleckým dielom. Je to miesto stíšenia, zamyslenia, povzbudenia a nádeje.

PREČO TO ROBÍME

Lebo pravda je krehká – a preto vzácna.
Lebo svedomie je svetlom aj v temných časoch.
Lebo Jánov príbeh nie je minulosť – je odpoveďou pre dnešok.

„Riadil som sa podľa svojho svedomia.“ – blahoslavený Ján Havlík. 🕊️