23.11.2022 Mahenovo divadlo Brno

30. výročie našej školy. 30 rokov návštevy divadiel. Do divadla radi chodíme už roky a často. Žiadne divadelné predstavenie však nevyvolalo toľko emócií a ohlasov ako HANA. Napriek tomu, že bolo náročné s ťažkou témou.

Čo na to študenti?

Krásna budova v historickom štýle, v ktorej sa cítite ako v rozprávke. Predstavenia som sa už nemohla dočkať, a keď sa začalo, bola som stále len v nemom úžase. Skvelé herecké výkony všetkých hercov boli neskutočné. Keďže som čítala knihu Hana, ktorá sa stala najčítanejším románom spisovateľky, vedela som trocha čo očakávať. Dojemné predstavenie plné zvratov a napätia vás úplne vtiahne do vojnovej doby. Bola som potešená, pretože som sa znova vrátila do osudov troch žien. Najmladšia Mira, ktorá rozpráva o svojom dospievaní, o matke Rose a jej rodičoch. Potom tá najdôležitejšia žena Hana, ktorá je poznamenaná koncentračným táborom  a psychicky unavená, nie bláznivá. Bojuje so svojím osudom a vinou, ktorú si tiahne celý život. Sledovali sme históriu a minulosť, ktorou ostala poznamenaná aj súčasnosť. Neskutočné predstavenie a silný zážitok. Som rada, že som to mohla vidieť. Verím, že nabudúce zase navštívime Národné divadlo v Brne. Nina, III.B

Divadlo bolo očarujúce. Divadelné predstavenie ma viackrát rozplakalo, výkony hercov boli neskutočné , tak ako i samotný príbeh. Predstava, že podobnú vec a ešte horšie zažili milióny ďalších ľudí je hrozne smutné. Páčilo sa mi, ako sa spisovateľke podarilo vykresliť osud, ktorý závisí od jednotlivcov, náhod a niekedy aj nevinnej nehody.  Taktiež sa mi páčilo , ako javisko “rozdelili“ na dve časti. Na pravej strane sa odohrával život Hany a na ľavej život jej sestry Rosy. Na konci predstavenia herci dostali mnoho zaslúžených potleskov, za úžasné výkony. Dúfam, že sa v budúcnosti pôjdeme pozrieť na ďalšie divadelné predstavenia, pretože som si to veľmi užila. Ešte by som chcela spomenúť na záver, že som sa na začiatku trochu obávala, že nebudem češtine rozumieť. Moje obavy boli zbytočné. Za svoj život som bola na viacerých divadelných predstaveniach, takže môžem zhodnotiť, ktoré boli lepšie, horšie. Toto predstavenie prekonalo moje očakávania. Zatiaľ najlepšie predstavenie, na akom som bola, či sa to týka príbehu alebo hereckých výkonov.

Tak, ako bolo aj povedané na predstavení : Treba spomínať, pretože keď sa nebude spomínať, ľudia zabudnú a budú to opakovať. Viki III.B

Emotívne a šokujúce. Všetci herci odviedli perfektnú prácu, z ich postáv boli vidieť všetky emócie, pocity, vnútorné boje, ktorými prechádzali. Napríklad scéna, kde Mira zobudí Hanu. Hana zo šoku začne šalieť a spomínať si na minulosť. Keď si človek vie predstaviť priestory a dokáže sa vžiť do postáv, tak príbeh je stokrát ťažší (čo sa atmosféry týka). Koniec bol perfektný. Je to otvorený koniec, takže si každý môže domyslieť, čo sa vlastne stalo. Podľa mňa sa koniec odohráva v mysli Hany. Počujeme hlasy jej známych, ako jej hovoria všetky jej dilemy, problémy, pocity. Hana je uväznená v pekle svojich vlastných myšlienok. V divadlách som už bol viackrát, no musím uznať, že toto je doposiaľ najlepšie divadelné predstavenie, ktoré som kedy videl. Michal, II.C

Téma holokaustu nie je ľahká pre divákov, ale ani pre hercov, ktorých hlavnou úlohou je správne vyjadriť všetky emócie. Predstavenie Hana je asi najlepšie divadelné predstavenie, ktoré som videla za celý svoj život. A na to je niekoľko dôvodov. Prvým dôvodom je nezabudnuteľná hra hercov. Som študentka zo zahraničia a pre mňa v isté momenty bolo ťažké rozumieť, čo hovoria herci, ale v ten istý moment tak profesionálne a citlivo hrali svoju rolu, že som preciťovala každú chvíľu spolu s nimi. Vtedy som pochopila, že niekedy ani nepotrebuješ slová, aby si pochopil, čo chce ten človek povedať. Druhým dôvodom sú témy, ktoré táto divadelná hra chcela ukázať. Možno ako prvé si divák všimne tému holokaustu a druhej svetovej vojny, ale už potom začína chápať, že to nie je len o historických udalostiach, ale aj o zamýšľaní sa nad svojou minulosťou. Nemôžeme vytvárať súčasnosť a budúcnosť bez toho, aby sme nepoznali minulosť. A vtedy vzniká otázka, načo potrebujeme skúmať našu minulosť? Presne na túto otázku divadelné predstavenie dáva odpoveď. Aby sme neopakovali chyby minulosti a cenili sme si to, čo máme. Na konci predstavenia som si myslela, že sa rozplačem, ale namiesto toho som začala rozmýšľať a analyzovať hru, aby som nakoniec pochopila, že mám veľa otázok nielen na toto divadlo, ale aj na minulosť mojej rodiny a krajiny. A ja si myslím, že presne toto je dôkazom toho, že to bolo vynikajúce a unikátne predstavenie, ktoré by som rada navštívila ešte raz. Yuliia, IV.C

Budova divadla je nádherná a obrovská. Interiér je neuveriteľný, luxusný. Dá sa večnosť pozerať na sochy a zlate  elementy . Podľa mňa Mahenovo divadlo je skutočne umelecké dielo. „Hana“ je dramatické a napínavé divadelné predstavenie. Príbeh bol o dvoch sestrách – Rose a Hane. Hlavnou postavou bola – Hana. Kvôli jednému jej rozhodnutiu sa zmenil život celej rodiny. Počas predstavenia mi pomohli moje vedomosti o holokauste. Niektoré veci som pochopila lepšie, pretože som o nich už čítala v knihách. Páčili sa mi slova jednej z hlavných postáv, Miry. Zdôraznila nakoľko je dôležité vedieť o minulosti svojej rodiny . My často nevieme o tom, čo prežili naši starí rodičia, príbuzní. Na začiatku nikto nechápal, prečo Hana sa tak správa. Diváci mali rôzne pocity, keď sa objavovala na scéne. Bolo to nepochopenie, zvedavosť, strach . Na konci bola som rada, že Hana a jej neter boli šťastní. Už nezaujímala ich minulosť, začínali žiť prítomnosťou. Sofia, III.A

Predstavenie malo naozaj ťažkú tému, bola som v divadle po prvý raz a musím povedať, že to bolo krásne. Najviac mi v pamäti asi utkvela scéna, kedy Hana nevedela prestať šiť, keď ju všetky ostatné ženy nenávideli, pretože ju vinili za smrť ďalších žien. Tú scénu som už začala pomaly plakať a ku koncu som už plakala úplne. Herci si zaslúžili obrovský potlesk, pretože odviedli veľmi výbornú prácu. Vanessa, I.A

Keď sme vstúpili do divadla, bola som ohromená jeho krásou, najviac ma zaujali krásne zrkadlá a sochy. V divadle som už bola veľakrát , ale vždy to bola komédia. Bolo fajn vidieť iný žáner.  Divadelné predstavenie bolo to veľmi emotívne a smutné. Už po pár minútach som sa rozplakala. Som veľmi rada, že som  mala možnosť  vidieť toto predstavenie a zistiť niečo o minulosti mojich predkov. Herci odviedli úžasný výkon a zaslúžili si naozaj veľký potlesk. Som zvedavá, na aké divadelné predstavenie pôjdeme na budúce. Už sa veľmi teším. Natália, I.A